Čo je zarzuela? Sprievodca pre návštevníkov

Krátka verzia

Zarzuela je lyricko-dramatický žáner: scéna sa hovorí, niekto spieva, pridá sa zbor alebo tanec a dej plynie ďalej. Duchom má bližšie k operete či muzikálu než k opere spievanej od prvej po poslednú notu a hrá sa v španielčine. V madridskej španielčine znie z ako th, takže vyslovujte thar-THWEH-lah. Teatro de la Zarzuela ju nazýva živým žánrom, ktorý teatrálnym a zábavným spôsobom ukazuje mnohé stránky španielskeho života, a tvrdí, že sa zrodila v Madride. Na jej historickej stránke sa dodáva, že žáner zažíval zlatý vek spolu s operou a činoherným divadlom v devätnástom storočí a neskôr s kinom, čo je užitočný spôsob, ako si predstaviť, aký bol kedysi populárny.

Odkiaľ pochádza názov

Wikipédia uvádza, že etymológia je neistá. Jedna z teórií hovorí, že slovo pochádza z Palacio de la Zarzuela, kráľovského poľovníckeho zámočku neďaleko Madridu, kde sa takéto zábavy vraj prvýkrát predvádzali pred kráľovským dvorom, a že palác dostal meno podľa tŕnia – zarzas –, ktoré tam rástlo. Historická stránka divadla zasa umiestňuje najstaršie spievané diela Calderóna de la Barcu s hudbou Juana de Hidalga do tohto paláca v sedemnástom storočí. Nech už je to akokoľvek, názov je španielsky a rovnako aj forma.

Baroková, potom romantická

Zvyčajne sa rozlišujú dve hlavné obdobia. Baroková zarzuela trvá približne od roku 1630 do roku 1750, pričom mieša mytologické zápletky s rustikálnou komédiou. Po období, v ktorom španielskym scénam dominovala talianska opera, spisovatelia a skladatelia v 50. rokoch 19. storočia formu oživili a romantická zarzuela, ktorá nasledovala, pretrvala až do približne roku 1950. Toto druhé obdobie prinieslo najznámejšie tituly a väčšina repertoáru, ktorý dnes pravdepodobne počujete, pochádza práve z neho.

Malý žáner, veľký žáner

Romantická zarzuela sa delí na dve hlavné vetvy. Género chico, malý žáner, je krátky, zvyčajne jednoaktový a plný populárnych madridských postáv; vznikol z praxe predávať divadlo na hodiny v 70. rokoch 19. storočia. Género grande, veľký žáner, má tri akty a približuje sa veľkej opere. Wikipédia poznamenáva, že dlhšie diela mohli trvať až štyri hodiny, čo je jeden z dôvodov, prečo výber najlepších čísel dobre funguje pri večeri. Malý žáner bol naproti tomu písaný pre publikum všetkých spoločenských vrstiev, s jednoduchými ľúbostnými príbehmi a typickými madridskými postavami, akými sú leňoch a koketa.

Madrid na javisku

Mnohé zarzuely sa odohrávajú v Madride a využívajú jeho pouličný slang. Teatro de la Zarzuela vyzdvihuje La verbena de la Paloma, Agua, azucarillos y aguardiente a La revoltosa ako typické madridské diela, napísané v mestskom castizo, veľmi lokálnom jazyku. La verbena de la Paloma z roku 1894 sa odohráva v noci sviatku Panny Márie la Paloma, 14. augusta.

Čítajte ďalej: Šesť zarzuel, ktoré by ste mali poznať pred večerou

Čím sa líši od opery

Tradičná opera sa spieva celá: recitatív nesie dej a árie nesú emóciu. Zarzuela nahrádza veľkú časť recitatívu hovoreným dialógom, podobne ako nemecký singspiel a francúzska opéra comique, a zachováva árie, ansámble, zbory a tance. Jej piesne siahajú od plnohodnotných operných sól, nazývaných romanzas, až po populárne melódie. Preto môže zarzuela pôsobiť ľahšie na nohách než opera a preto obe hladko sedia vedľa seba v jednom večeri. Wikipédia opisuje zarzuelu ako alternatívu v rodnom jazyku, ktorú španielski panovníci postavili vedľa talianskej opernej formy, takže vyrástla ako konkurenčná tradícia, nie ako kópia opery.

Žáner, ktorý takmer zmizol

Španielska občianska vojna priniesla úpadok a posledné romantické zarzuely vznikli v 50. rokoch 20. storočia. Wikipédia uvádza, že živý žáner po druhej svetovej vojne takmer zmizol, zatiaľ čo rozhlas, televízia a nahrávky udržiavali repertoár v povedomí ľudí; španielska televízia dokonca vysielala populárnu sériu programov s názvom Antología de la zarzuela. Teatro de la Zarzuela trvá na tom, že žáner je živý, a uvádza, že naďalej inscenuje najlepšie diela svojho repertoáru a premiéruje nové. To dlhé pokračovanie je dôvod, prečo má žáner v Madride stále fanúšikov.

Kde ju v Madride počuť

Teatro de la Zarzuela, otvorené 10. októbra 1856 vedľa Calle de Alcalá, je domovským divadlom. Jeho vlastná stránka s históriou ho nazýva prvým a jediným divadlom vytvoreným výlučne pre tento žáner a v roku 1994 bolo vyhlásené za národnú pamiatku. Program sa mení s sezónou, preto si skontrolujte kalendár divadla. Večera v La Castafiore je ďalšou cestou dnu: kompaktná, spoločenská ukážka piesní, ktoré spievajú čašníci, s opernými áriami medzi chodmi. Stránka divadla uvádza sezónu predstavení, koncertov a tanca a pokladnicu, takže návštevník si môže naplánovať všetko ešte pred príchodom.

Počúvajte pred cestou

Nemusíte sa pripravovať. Ak však chcete, vyhľadajte nahrávku La verbena de la Paloma alebo La revoltosa, typických madridských diel, a vnímajte, ako hovorené repliky plynule prechádzajú do spevu. Tie názvy sú príkladmi žánru, nie prísľubom o repertoári konkrétnej večere, ktorý patrí reštaurácii a môže sa meniť noc čo noc. Berte hudbu ako prvé zoznámenie a potom sa nechajte viesť tým, čo vás baví. Krátka nahrávka stačí; cieľom je rozpoznať zvuk hovorenej repliky, ktorá sa mení na pieseň, nie naučiť sa dej.

Za hranicami Madridu

Zarzuela sa rozšírila do španielsky hovoriacich krajín a Wikipédia poznamenáva, že viaceré si vyvinuli vlastné tradície. Katalánsko písalo libretá v katalánčine a vybudovalo to, čo nazýva svojím lyrickým divadlom, zatiaľ čo Kuba zažila zlatý vek zarzuel s afrokubánskymi motívmi, medzi nimi Cecilia Valdés od Gonzala Roiga. Na Filipínach, kam sa forma dostala v roku 1878, ju umelci čoskoro prispôsobili miestnym jazykom. Madrideká verzia je najstaršou líniou rodiny a tou, s ktorou sa návštevník v hlavnom meste stretne.

Pre koho to nie je

Vynechajte hĺbkový ponor, ak chcete len dobrú večeru s hudbou; večer funguje aj bez akéhokoľvek kontextu. Ak chcete kompletnú inscenovanú zarzuelu s plným zborom a orchestrom, choďte do divadla, nie do reštaurácie. A ak potrebujete anglický preklad každej repliky, vedzte, že zarzuela je napísaná v španielčine, takže hudba a herectvo nesú pre návštevníka veľkú časť významu.